DS Busuit - Premium Business Template for Joomla!

Zváranie je technológia spájania dvoch taviteľných materiálov pomocou lokálneho roztavenia, zliatia a následného ochladenia. Oblasť spojenia materiálov sa volá zvar.

Norma STN 05 0000 delí zváranie podľa:

  • Základných metód
  • Podľa stupňa automatizácie

Podľa základných metód

Tavné

Lokálne stavenie zváraných častí bez použitia tlaku. rozlišujú sa podľa zdroja ohrevu:

  • Plameňové - najčastejšie acetylénový plameň, nedokáže zvariť antikor (alebo oceľ s vyšším obsahom molybdénu alebo volfrámu). Plameň dokáže zvariť aj meď za pomoci tavidla boraxu a mosadzných drôtov. Mosadzou sa dajú zvárať všetky kovy ktoré sa zváraju plameňom.
  • Oblúkové - buď obalovanou odtavujucou elektródou (rutilové,bázické,rutil-bázické,kyslé),netaviacou elektrodou v ochrannej atmosfere plynov(TIG,WIG), alebo odvíjanou elektródou (MIG-MAG) v ochrannej atmosfére CO2, alebo CO2 s Argónom (Metal Inert Gas, Metal Active Gas). Pri použití argónu sa zvar lepšie "rozlieva" resp čím väčsie množstvo argónu tým je zvar "krajší"
  • Elektrotroskové - je metódou oblúkového zvárania. Teplo vzniká pri prechode elektrického prúdu medzi elektródou a zvarencom, pričom zvar je pokrytý roztavenou troskou. Troska (obvykle v práškovej forme) je sypaná do zvaru zváracím automatom. Medzi výhody tejto metódy patrí vysoká metalurgická čistota, malé nebezpečenstvo zakalenia, malá spotreba taviva. Používa sa na zváranie hrubostenných nádob, valcovacích stolíc, rámov lisov alebo kotlov a pod.
  • Elektrónové
  • Laserové - pre jemné zvary a vysokú rýchlosť zvárania; využíva sa [[CO2 laser]] alebo neodýmový laser (tzv. pevný laser); nepoužíva sa dodatočný zvárací materiál, len základný materiál, dokáže aj hĺbkové zvary
  • Aluminotermické

Tlakové

Vyžaduje ešte pôsobenie vonkajšieho tlaku:

  • Odporové zváranie - v mieste stlačenia tečie prúd a z neho vzniká zvarové teplo
  • Trecie - ohrev vzniká dôsledkom trenia vyvolaného vzájomným pohybom zváraných častí
  • Kováčske - najstaršie, plastickou deformáciou pri skúvaní, zvárané miesto sa ešte posype boritom, aby spálil kysík a tým sa dosiahne perfektné spojenie oboch materiálov.
  • Difúzne - spoj vzniká dlhodobým pôsobením teploty a malej deformácie čím vznikne difúzia povrhových atómov stýkaných častí (postup je blízky normalizačnému žíhaniu).
  • Zváranie za studena - pri veľkej plasickej deformácie bez vonkajšieho zdroja tepla.
  • Ultrazvukové zváranie - využíva sa ultrazvukové kmitanie

Postupy

Podľa hrúbky materiálu

Pri tenkých materiáloch sa používa zvar I alebo prekrývací zvar, pričom zvary sú len na povrchu. Pri menších nárokoch na pevnosť sa používajú bodové zvary.

Pri hrubých materiáloch sa používajú zvary V alebo X. Zvar V je, keď sú zvarové okraje šikmo zbrúsené, takže pri dotyku zvarencov vznikne tvar V. Tento priestor sa postupne (veľmi pracne) vyplní zváracím materiálom. Zvar tvaru X je to isté ako V, len je obojstranný. Používa sa pri extrémnych hrúbkach. Pred a počas zvárania je potrebné mať materiál upevnený. Buď sa drží ručne alebo fixovacím zvierkami, alebo magnetickým uholníčkom. Pri zváraní rozmernejších materiálov je potrebné urobiť fixovacie bodové zvary. Pri nadkladaní zvarov (kladení zvarov na seba) je potrebné tieto nahrubo očistiť drôtenou kefou (odstrániť trosku z tavidla). Pri zváraní v ochrannej atmosfére toto nie je potrebné, pretože troska nevzniká.

Podľa materiálu

Oceľ

Oceľ sa najlepšie zvára v ochrannej atmosfére. Ale celkom dobre sa dá zvárať aj bez nej. Kyslík musí byť ale ešte predtým spálený obaľovacím materiálom, aby sa nedostal do styku s elektródou a zváraným materálom.

Hliník

Hliník sa zvára pod ochrannou atmosférou (argón) MAG,WIG resp. TIG, plameňom za pomoci hliníkových drôtov a pasty, pretože kyslík je pri zvárani hlinika silne oxidujúci alebo sa používa zváranie hliníkovou elektródou.

 

zdroj: wikipedia